Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

História našej obce

Prvá písomná zmienka o obci Brehy sa datuje do roku 1283, kedy sa nazývala Mogosmorth. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1324 je písomne doložený názov Magasmart, z roku 1773 Brehy; po maďarsky sa obec nazývala Magasmart, po nemecky Hochwald, Hohenmaut. V roku 1283 patrila obec zemanom, v roku 1393 ju kráľ daroval špitálu sv. Alžbety v Novej Bani, v roku 1470 ju oslobodil od platenia daní. V chotári obce sa dolovalo zlato a striebro. V roku 1536 patrila Novej Bani, od roku 1601 Dóczyovcom.

Územie pôvodnej osady bolo časťou Tekovskej župy ktorá vznikla za panovania uhorského kráľa Štefana I. K 11. storočiu sa viaže aj prvá nepriama písomná zmienka o tejto oblasti, kde vznikla pôvodná osada. V listine Gejzu I. z roku 1075 pre hronskobeňadické opátstvo sa spomína potok Liesna - Liešna, ktorý tečie vedľa Brehov, jeho pomenovanie sa v nezmenenej forme zachovalo dodnes. Do roku 1960 obec patrila pod Tekovskú župu, okres Nová Baňa, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Žarnovica, kraj Banskobystrický. 

V geologickej skladbe územia sú zastúpené pyroxenické andezity s ryolitom a čadičové útvary. Otázka pôvodného a najstaršieho osídlenia Brehov a okolia je zatiaľ nevyriešená, lebo bez systematického archeologického výskumu nie je možné riešiť túto problematiku. Z doterajších poznatkov o osídlení oblasti od Slovenskej brány po Hronský Beňadik, môžeme analogicky usudzovať aj na osídlenie Brehov a ich blízkeho okolia, zrejme iba hypoteticky. Na základe osídlenia tejto rozsiahlej a geograficky značne členitej oblasti predpokladáme, že aj územie na ktorom vznikla pôvodná osada Brehy, bolo osídlené v období príchodu Slovanov do stredného Pohronia, ktorý sa datuje do 6.-8. storočia. So zreteľom na okolité pohoria obsahujúce rudy, najmä v oxidačnom pásme, ku vzniku osídlenia tejto oblasti prispelo aj baníctvo. Nie je vylúčené, že v potoku Liešna ryžovali prví osadníci zlato. Podstatnú úlohu pri osídlení Brehov a stredného Pohronia zohral príchod Slovanov. Slovanský pôvod dediny dokazuje jej rýdzo slovanský názov Bereg - Breh - Brehy.

Poľnohospodárstvo bolo v Brehoch v skutočnosti iba doplnkovým zamestnaním. Roľníci, pre ktorých bolo hlavným zdrojom obživy, tvorili len veľmi malú časť obyvateľov obce. Ostatní, hoci sa zaoberali poľnohospodárstvom, boli nútení venovať sa vedľajšiemu zamestnaniu, aby mohli vyžiť. Rozšírené tu bolo sezónne zamestnanie. Roku 1946 žilo v obci až 100 rodín, ktoré odchádzali na žatevné práce do neďalekých južnejšie ležiacich bohatých dedín a na veľkostatky (do okolia Levíc a Nových zámkov). V Brehoch pracovalo pomerne veľa remeselníkov (kolári, kováči, krajčíri a obuvníci). V roku 1601 obec mala krčmu a 55 domov, v roku 1715 42 daňovníkov, v roku 1828 98 domov a 613 obyvateľov. Starú tradíciu malo hrnčiarstvo (v roku 1715 sa spomína 16 hrnčiarov). Od začiatku 18. storočia do roku 1918 rozvážali obyvatelia hlinený riad na vozoch po celom Uhorsku. Posledný majster J. Brodziansky zomrel v roku 1969, potom hrnčiarstvo zaniklo. Za I. ČSR obyvatelia ostali pri tradičných zamestnaniach. Zapojili sa do SNP. V Roku 1946 obecná kronika spomína 25 remeselných rodín. V roku 1956 založili menšinové jednotné roľnícke družstvo (JRD), v roku 1959 celoobecné družstvo, ktoré v roku 1961 prešlo do štátneho majetku. Značná časť obyvateľov aj neskôr pracovala po celej bývalej Československej socialistickej republike, ostatní obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve.

Kultúrny život v obci bol spočiatku na nízkej úrovni. Reprezentovali ho ochotnícke divadelné predstavenia nacvičené zvyčajne na Vianoce miestnym učiteľom s príležitostnými ochotníkmi. Chýbala výrazná, vedúca osobnosť so schopnosťou podchytiť mládež aspoň v divadelnom krúžku. Neboli tu telocvičné ani iné spolky, okrem dobrovoľného hasičského spolku, ktorý vznikol už pred prvou svetovou vojnou, no svoju činnosť obnovil až roku 1928. Nariadením Ministerstva školstva a národnej osvety sa v roku 1925 zriadila v obci knižnica.


 


Úvodná stránka